René Descartes – Meditácie o prvej filozofii
Prvá meditácia...
„Čokoľvek som kedy pripúšťal ako celkom pravdivé, čerpal som zo zmyslov, alebo prostredníctvom zmyslov, no prišiel som na to, že nás občas klamú, a rozumnosť prikazuje, nikdy celkom nedôverovať tomu, čo nás čo i len jediný raz oklamalo.“
Descartes sa vo svojej prvej meditácii priznáva, že už od detstva si pripúšťal mnoho nepravdivých vecí. Je jasné, že keď sa chceme dopracovať k pravde, musíme sa takýchto nepravdivých poznatkov zbaviť.
Čo keby sme začali pochybovať o všetkom, čo sme kedysi prijímali za pravdivé, až kým sa nedostaneme k nejakému pravdivému poznatku, ktorý by nám mohol slúžiť ako nejaký odrazový mostík pravdivého poznania?
Presne takýto spôsob k dopracovaniu sa k pravdivému poznaniu zvolil aj Descartes. Všetky vecí sú spochybniteľné len jedná jediná nie...
Druhá meditácia...
Tým nespochybniteľným je práve samotný jav pochybovania: „Či to nie som ja sám, ktorý už takmer o všetkom pochybujem, ktorý predsa niečo chápem, ktorý tvrdím, že toto jediné je pravdivé.“
Môžeme predsa naozaj pochybovať o všetkom, avšak ak pochybujeme, tak nemôžeme pochybovať, že pochybujeme. A aby bolo pochybovanie možné, tak musí existovať niekto, kto pochybuje. Ak teda pochybujeme, je nesporné, že myslíme a ak myslíme to znamená, že sme (existujeme).... „Myslím teda som“
Takže jediná vec, ktorá je pravdivá je práve pochybovanie, myslenie a práve týmto myslením sa dokazuje aj naša existencia. Zmysly, či predstavivosť zďaleka nie sú také dôležité, ale intelekt – čiže myseľ to jediné môžeme považovať za skutočnú pravdu.
Nedá sa teda spochybniť : „ Cogito ergo sum.“ ( Myslím teda som )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára