Aristoteles – Výmer duše a jej častí. Zmysly a vnímanie ( Peri Psyché) 2. kniha
Považujem za veľmi potrebné podotknúť, že táto druhá Aristotelova kniha o duši je asi prvý pokus a akúsi psychologickú sústavu. Aristoteles ako prvý sa snaží usporiadať a racionalizovať vtedajšie poznatky v psychologickom odvetvi. Myslím si, že zo všetkých diel, ktoré sme na seminároch čítali má pre psychológiu a pre mňa ako budúceho psychológa práve toto najväčší vplyv v pozitívnom zmysle.
Hneď v úvode druhej knihy sám Aristoteles píše: „Pokúsme sa vymedziť, čo je duša, a ktorý asi je jej najvšeobecnejší výmer.“
Výmer duše...
„Duša je prvou skutočnosťou prírodného tela, ktoré ma v možnosti život.“
Každé teleso sa skladá jednak z látky a jednak z bytostnej podoby a až spojením týchto dvoch skutočností vzniká vec, ktorú vnímame ako celok. Nemôže mať dušu telo, ktoré nemá život, pretože duša je životnej podstaty. Nemôžeme oddeliť dušu od tela a naopak. Pretože tak ako bez hmoty, z ktorej je telo zložene, tak isto by neexistovalo ani bez duše. Duša je teda jednou podstatou živých prírodných telies.
Odôvodnenie výmeru duše. Život a jeho stupne...
Vyživovanie, vnímanie, myslenie a pohyb, to sú mohutnosti, ktorých začiatkom je duš, a ktorými sa duša vymedzuje. Netreba zabudnúť, že nie všetky živé bytosti majú všetky tieto mohutnosti duše – na tom sa potom môže zakladať rozlišovanie živých bytostí.
Rozdelenie duší podľa Aristotela je veľmi dôležité, ak chceme skúmať žive bytosti potrebujeme toto rozdelenie poznať...
Duša vyživovacia je najvšeobecnejšou podstatou duše, pretože: „Jej činnosť sa prejavuje plodením a vyživovaním, lebo u živých bytostí, ktoré sú dokonalo vyvinuté je najprirodzenejšou činnosťou, že plodia iné bytosti svojho druhu, teda zviera plodí zviera ....“
...takže môžeme povedať, že práve túto mohutnosť ma každý živí tvor.
Vnímanie a jeho všeobecné charakteristika ... „Každý zmyslový vnem je potrebné vnímať tak, že zmysel je schopnosť prijímať zmyslové tvary bez látky...“
Je fascinujúce akým spôsobom definuje Aristoteles pojmy vnímanie, zmysli a vlastnosti zmyslov, a je neuveriteľné aké nadčasové charakteristiky týchto pojmov používa.
Tak ako delí zmysli Aristoteles už vo svojom diele tak sú delené aj teraz po 2000 rokoch.
Po prečítaní tohto textu som si položil filozofickú otázku, na ktorú len ťažko možno s určitosťou odpovedať: „Kde by bola dnešná psychológia bez Aristotela a jeho diela O duši?...“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára