Platón – Odmena spravodlivosti. Dôkaz o nesmrteľnosti duše
Dôkaz, že duša je večná...
Môžeme povedať, že naša duša je nesmrteľná, a že nikdy nezaniká? Podľa Sokrata môžeme. A má pravdu, veď tvrdiť môžeme kadečo. Aj to, že duša je nesmrteľná, veď to vôbec nie je ťažké – tvrdiť to.
Lenže ako dokázať, že toto tvrdenie je pravdivé? Ako dokázať, že duša nehynie spolu s telom, a že je večná?
Každá vec ma svoju dobrú a zlú stránku. Všetko, čo ničí a kazí je zlé a všetko, čo udržuje a podporuje je dobré. Takže tak ako ma železo svoju hrdzu, ktorá ho ničí tak ma aj naše telo svoje kazy. Každú vec, ktorú niečo ničí môže zničiť len tá vec, ktorá jej prináleží od prírody – hrdza ničí železo, hniloba drevo, sneť obilie...
Ak zlo nezničí tú vec, ktorá mu od prírody prináleží potom už nič iné ju zničiť nemôže.
„Ak teda nájdeme medzi súcnami niečo, čo má síce svoje zlo, ktoré ho zoslabije, ale nie je schopné zničiť ho a rozložiť, neuznáme hneď, že pre vec s takouto prirodzenosťou nejestvuje skaza?
Vráťme sa k duši. Má duša svoje zla? Áno má? Takýmto zlom môže byť trebárs nespravodlivosť. Avšak ťažko môžeme povedať, že človek zomrie, keď je prichytený pri nespravodlivom čine práve na nespravodlivosť. To znamená, že ani nemôžeme tvrdiť, že duša je zahubená nespravodlivosťou.
Ale povedali sme si, že ani cudzím zlom nemôže byť nič zničené. A aj keď je duša súčasťou človeka, ktorý má svoje zlo. Tým zlom je choroba, ktorá telo človeka rozloží a zničí. Ale tá choroba je zlom len pre telo nie pre dušu, a keďže cudzie zlo nemôže zničiť vec, ktorej od prírody neprináleží, tak práve preto duša je nezničiteľná, nesmrteľná večná.
Avšak to nie je jediný dôkaz, že duša je nesmrteľná: Máme napríklad nejaké párne číslo, ako môžeme toto číslo urobiť párnym, tak aby ostalo tým istým číslom? Nijako pretože idea párneho nepríjme ideu nepárneho. A ani nič iné nemôže prijať protikladnú ideu? Protikladnou ideou duše je smrť. A keďže sa nedá prijať protikladná idea, tak duša je nesmrteľná.
Lenže: „ak je duša nesmrteľná, potrebuje starostlivosť, a to nie len na tento čas, ktorému hovoríme život, ale na všetok čas, a ak ju človek zanedbá, ukázalo by sa zrejme hrozné nebezpečenstvo.“ A, keďže je duša nesmrteľná neexistuje žiadny iný spôsob ako ju zachrániť od večného utrpenia ako to, že budeme spravodlivý.
Spravodlivosť je najväčšou cnosťou duše. Preto sú spravodlivý zahŕňaní odmenami, či už počas života, alebo až po smrti: „ U spravodlivého človeka musíme teda predpokladať, že kedykoľvek sa ocitne v chudobe, chorobách alebo v niečom inom, čo sa pokladá za zlo, zmení sa mu to na dobré, či už za života alebo po smrti...“